Druhy húb

Huby, o ktoré sa hubári zaujímajú a ktoré v prírode nachádzajú, patria do skupiny vyšších alebo aj pravých húb.

Za mimoriadne významné považujeme:

V rámci našej webovej stránky sa budeme bližšie zaoberať práve hríbovitými hubami.

Hríb dubový

Klobúk má mäsitý, široký 60-200 mm, v mladosti pravidelne vyklenutý, neskôr rozložený, svetlo až kožovohnedý, nelesklý. Dužina je biela, nemenlivá. Chuť i vôňa sú príjemne hríbovité.

Hríb dubový rastie od konca mája do septembra (najviac v júni a v septembri), vždy po dažďoch. Vyskytuje sa v listnatých lesoch pod dubmi, bukmi, hrabmi, niekedy aj pod jedľami, v tráve na kraji lesa. Celkovo je okrovohnedý, ale zo všetkých pravých hríbov býva najsvetlejší. ľahko červivie, viac než príbuzné druhy.

Je to vynikajúca jedlá huba. Používa sa rovnako ako ostatné hríby. Patrí medzi najvyhľadávanejšie a najlepšie huby a je vhodný na všetky kuchynské úpravy a všetky spôsoby konzervácie.

Doplňujúce údaje:
Možnosť zámeny s jedovatými alebo nejedlými hubami je pri väčších veľkostiach nepatrná. Možno s Podhríbom žlčovým, s ktorým má podobný znak - nápadnú sieťku. Avšak sieťka podhríba žlčového je tmavšia.

Hríb kráľovský

Klobúk má hladký, pologuľovitý, najskôr pravidelne klenutý, krásne ružový až sýtočervený alebo staroružový s fialovým nádychom. Dužina je sýtožltá, dolu na hlúbiku hnedastá, tvrdá, nemenlivá.

Hlúbik je dlhý 30-70 mm, valcovitý, dolu stenčený, žltý alebo žltohnedý, v strednej alebo dolnej časti zvyčajne karmínovočervený

Rastie od júla do septembra v listnaných lesoch, často pod dubmi, v teplejších oblastiach na vápencových pôdach a na hrádzach rybníkov. U nás rastie najmä v južných oblastiach.
Tento krásne sfarbený hríb je jedlý a v kuchyni všestranne použitelný.
Málo červivie a má príjemnú jemnú vôňu a chuť.

Žial, čím ďalej, tým viac je vzácnejší, preto je zaradený medzi chránené huby a je zapísaný do tzv. Červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov.

Ľudové názvy: kráľovka, harasník, žltý hríb

Hríb zrnitohlúbikový

Klobúk má gaštanovo až tmavohnedý, v mladosti zamatový, pologuľovitý, väčšinou pravidelný, neskôr vakúšovito rozložený, mäsitý. Vekom a dotykom až černie.

Dužina je sírovožltá, na reze alebo lome sa ihneď sfarbí do zelenomodra, alebo po chvíli sa odfarbuje do sivožlta.Má príjemnú vôňu i chuť.

Hlúbik je bruchatý, neskôr pretiahnutý, červenohnedý, hore s červenými, veľmi drobnými šupinkami. Nemá sieťku.

Rastie predovšetkým v ihličnatých lesoch, najmä jedlových, len zriedkakedy v listnatých lesoch. Častejšie sa vyskytuje v podhorských a horských polohách.Možno ho nájsť od mája do septembra, ale najviac rastie v auguste a septembri.

Ľudové názvy hríba zrnitohlúbikového: siniak, modrák, svetlík, belaskár, baník, karmazín, súkenák a i.

Patrí medzi jedlé huby, avšak hrozí nebezpečenstvo zámeny za hríb Quéletov, ktorý však býva menší, svetlohnedý a na klobúku má oranžové a červené škvrny.
Dobre tepelne upravený je tiež jedlý.

Hríb satanský

Klobúk má pravidelný, mohutný a veľmi mäsitý, hladký, bielosivý až striebristý.
Dužina je belavá a bledožltkastá, na reze len málokedy modrejúca. Modrá farba čoskoro prechádza do sivobielej.

Chuť i vôňu má nevýraznú, azda trochu pripomínajúcu orechy

Hríb satanský rastie od júla do septembra v teplejších krajoch v listnatých lesoch, najmä pod dubmi, bukmi a hrabmi, ale aj pod lipami a lieskoými kríkmi na vápenatých pôdach.

Je to síce krásny, mohutný, sýtofarebný hríb, ale najmú v surovom stave je jedovatý. Dlhšou tepelnou úpravou jeho jedovatosť mizne, napriek tomu sa nesmie zbierať. Ochutnanie surovej huby spôsobí rýchle a prudké otravy.

Satanu sa podobajú ďalšie hríby. Iba veľmi neskúsený hubár by mohol pokladať jedlý hríb siný alebo zrnitohlúbikový za satanský, ktorého rozlišovacie znaky sú úplne zreteľné (predovšetkým sivý až striebristý klobúk).

V prírode je zbierané nespočetné množstvo druhov húb pre ich rozličné liečivé vlastnosti, ale taktiež pre ich možnú využiteľnosť ako halucinogénov a psychostimulantov kvôli čomu sa stali dôležitou súčasťou v etnomedicíne (liečiteľstve) od nepamäti ľudstva. Medicínske huby dokážu modulovať (meniť, modifikovať) imunitný systém, znižovať krvný tlak, znižovať koncentráciu glukózy a lipidov v krvi, môžu inhibovať rozvoj nádorov, zápalov a rozvoj mikroorganizmov. Výhodnosť húb ako súčasti ľudskej výživy vyplýva hlavne z bielkovinového zloženia.

V tabuľke prinášame prehľad zloženia základných typov húb:

Huby - 100 gEnergia (kJ)Bielkoviny (g)Tuky (g)Sacharidy (g)CholesterolVláknina
Huby čerstvé (priemer)1102,620,43,806
Huby sušené (priemer)1410372,741,4046
Hríby805,10,35,206
Šampiňóny703,30,64,802

Liečivé huby

Liečivé huby sú už viac ako 5000 rokov najkomplexnejším zdrojom životodarných látok potrebných pre zdravý vývoj ľudského organizmu. Unikátnym vlastnostiam húb je už po stáročia pripisovaný vplyv na dlhovekosť a zdravie človeka. Pomáhajú zlepšovať biologické funkcie nášho organizmu a prispievajú k celkovej duševnej a fyzickej pohode.

V tabuľke prinášame účinky jednotlivých prípravkov z húb:

Ochorenia/Doplnok stravyCORDYCEPS CS-4REISHIHERICIUMMAITAKEAGARICUS
Anémiaáno××××
Astma×áno××
Demencia××áno××
Diabetesáno×áno
Oslabená imunitaáno
Podpora pri chemoterapii
Leukémia××××áno
Melanóm××××
Ochorenia mozgu×áno××
Ochorenia pľúc×××áno
Ochorenia žalúdka××áno