Výroba piva

Základné zložky

  1. slad
  2. chmel
  3. kvasnice
  4. voda

Postup

Ako prvé na radu prichádza šrotovanie sladu. Obal zrna sa poruší, aby sa z neho lepšie vyextrahovali všetky potrebné látky. Obal zrna potom napomáha pri scézovaní. Takto pripravený slad sa nasype do vody určitej teploty (záleží na kronkrétnom postupe a pive), s ktorou sa mieša a tomu sa hovorí vystieranie. Pomer vystieracej vody a sladu ovplyvňuje výslednú stupňovitosť. Nasleduje postupné zvyšovanie teplôt vystierky, ktoré sa nazývajú rmutovanie. Pri rozdielnych teplotných intervaloch sa zo sladu získavajú rozdielne látky, ktoré sa ďalej štiepia na zkvasiteľné cukry. Podľa druhu piva sa dá rmutovať buď infúzne, čiže celý tento proces sa deje iba raz, alebo dekokčne, teda na viac rtmov. Časť vystierky sa pri ňom prečerpá do samostatnej nádoby, kde sa opäť spraví rmut a až potom sa zasa zmieša so zbytkom vystierky. Pri scézovaní sa novo vzniknutá sladina (roztok plný zkvasiteľných cukrov a ostatných látok zo sladu) oddeľuje od sladového mláta v scézovacej kadi. A teraz sa konečne dostávame k vareniu, teda ku chmelovaru. Pri ňom sa v kotloch sladina privedie k varu a pridáva sa do nej chmel. Podľa receptu raz až neobmedzenekrát. Platí, že čím ďalej sa chmel varí, tým viac nechá horkosti a menej arómy. Pri začiatku chmelovaru sa teda pridá chmel a horkosť a len pár minút pred koncom chmelovaru prichádzajú chmely aromatické. Najčastejšie je chmelenie trikrát. Nedajte sa teda oklamať trikrát chmelenými ležiakmi v reklame, je to rokmi overený štandard. Následne je nutné výslednou mladinu rýchlo zchladiť na zákvasnú teplotu. Ta sa veľmi liší podľa druhu kvasenia a konkrétnemu kmenu kvasníc. Spodná kvasnica potrebuje ku svojej činnosti cca 8 stupňov celzia, vrchná okolo 20 stupňov celzia. Kvasenie je nutné pečlivo sledovať, aby nám kvasinky cukrov neminuli moc cukru, prípadne málo. Podľa tohto sa potom odvíja plnosť piva a samozrejme obsah alkoholu. Dôležitá je tiež konštantná teplota. Po prečerpaní piva do ležáckych tankov pivo leží a dozrieva, dotvára sa jeho charakter. Doba ležania sa pohybuje od radu týždňov u ľahkých ejlov cez mesiace u poctivých ležiakov po až rok či roky u špeciálnych várok. Potom stačí pivo už len filtrovať a pasterizovať (alebo tieto kroky úplne vynechať), stočiť do fľašiek,sudov alebo plechoviek a hurá ku konečnému konzumentovi.